Improvizácia ako jedna zo schopností interpreta ľudového tanca

(Tento príspevok odznel na konferencii spojenej s podujatím AKADEMICKÁ NITRA 2012, originál príspevku publikovaný tu)

Princíp prevedenia veľkej časti slovenských ľudových tancov spočíva v samostatnej improvizácii interpretov. Interpreti vo folklórnych súboroch sú ešte aj v súčasnosti vedení skôr k choreografickému vnímaniu ľudového tanca, schopnosťou improvizovať v mnohých prípadoch nedisponujú. Metodika smerujúca k zvládnutiu schopnosti improvizovať je založená na rozvíjaní tzv. “pamäte pre významy”. Interpreti sa učia pracovať s tanečnými motívmi podľa vlastného uváženia, súčasne ale musia zohľadňovať určité, vopred zadané pravidlá, determinujúce  motivickú štruktúru zvoleného tanca. K týmto vnútorným pravidlám, ktoré jednotlivé tance špecifikujú, a podľa ktorých interpret tancuje, je možné dospieť analýzou tanca. Zdokonaľovaním schopností improvizácie sa tanečník zlepšuje nielen interpretačne, ale zlepšuje tiež vlastný cit pre rozpoznanie motivickej skladby tanca a schopnosť vnímať vnútorné zákonitosti, ktorými sú v jednotlivých lokálnych variantoch tancov tieto motívy vzájomne usporiadané

Kľúčové schopnosti interpreta ľudového tanca

(tento príspevok odznel na konferencii, ktorá bola sprievodným podujatím na Bystrickej folklórnej Haravare 2011)

Vo svojom príspevku sa chcem venovať základným kritériám kladeným na interpreta ľudového tanca a schopnostiam interpreta týmto kritériám vyhovovať. Pod pojmom interpret ľudového tanca budem v tomto prípade rozumieť tanečníka pôsobiaceho v rámci scénického folklorizmu, nakoľko “pôvodní nositelia” si osvojovali svoj tanec za iných podmienok, ktoré spolu s historicko-umeleckou hodnotou ich tanca nie sú predmetom tohoto príspevku. Môj záujem je teda orientovaný na interpretov, ktorí pristupujú k ľudovému tancu z externého prostredia, snažia sa ho v čo najväčšej miere zvládnuť a následne s pridaním vlastného umeleckého vstupu uviesť na javisku. Cieľom tohoto príspevku je pomenovať a priblížiť niektoré apekty interpretačnej problematiky a tým prispieť k otvoreniu diskusie na túto tému v širších i odbornejších kruhoch.

Autentika, štylizácia, tvorba... Vieme, o čom hovoríme?

(tento príspevok je uverejnený v zborníku z konferencie s názvom "Folklorizmus a jeho fenomény včera a dnes" konanej 23.10.2009 pri príležitosti 1. ročníka festivalu "Bystrická folklórna Haravara")

Pri svojej práci sa často pohybujem v prostredí folklórnych kolektívov. Pri príležitosti ich nácvikov a vystúpení sa stretávam s ich členmi, neraz som si pri tom všimol, že si „folkloristi“ veľmi často navzájom  (a to i pomerne ostro) vymieňajú názory a dojmy z prezentovaných choreografií, hodnotia dianie v tanečnom svete, či svojom súbore. Spoločnou črtou týchto rozhovorov je jav nesprávneho pochopenia a interpretácie niektorých základných pojmov vo vzťahu k tanečným prejavom. Z tohto dôvodu som si za tému svojho príspevku zvolil objasnenie troch, podľa mňa kľúčových pojmov pre prácu folklórneho súboru. Keďže pôsobím ako pedagóg ľudového tanca, budem tieto pojmy aplikovať práve na svoj odbor.