Tanečné tradície Slovenska môžeme v dnešnej dobe
prezentovať širokej verejnosti rôznymi spôsobmi. Dominantnou formou však stále
zostáva javisková prezentácia ľudového tanca. Javisko je súčasťou divadelného
priestoru, platia na ňom zákonitosti scény a preto je potrebné pri
uvádzaní akéhokoľvek javiskového počinu pristupovať k nemu aj
z pohľadu divadelnej tvorby. Obzvlášť v dnešnej dobe, keď sa
v rámci konkurenčného prostredia snažia všetky divadelné žánre viac
priblížiť k divákovi, už nie je nepredstaviteľné, že bežný návštevník
folkloristického predstavenia uvidí v tom istom období aj činohru
a muzikál. Javiskový ľudový tanec sa tak ocitá v konkurencii nielen
vzájomnej - medzi množstvom folklórnych kolektívov, ale aj ako žánru mu
konkurujú ďalšie tanečné štýly a divadelné útvary. Vo svojom príspevku by
som preto rád uviedol niektoré základné pojmy a profesie, ktoré vstupujú
do tvorby tanečného diela. Aj keď je zrejmé, že v podmienkach amatérskeho
hnutia, ktoré je najväčšou základňou kolektívov prezentujúcich ľudový tanec na
scéne, väčšinou nie je možné v dostatočnej miere realizovať celý tvorivý
proces.
Translate
20. 1. 2016
4. 1. 2015
Schéma nácviku schopnosti improvizácie v ľudovom tanci
(tento príspevok odznel na konferencii, ktorá bola sprievodným podujatím na Bystrickej folklórnej Haravare 2013)
Improvizáciu v ľudovom tanci by
sme mohli definovať ako tanec, pri ktorom robí tanečník samostatné rozhodnutia
na základe určitých pravidiel. To kladie na interpretov dve základné
požiadavky: 1. znalosť pravidiel konkrétneho tanca a 2. schopnosť
improvizovať, čiže robiť počas tanca rozhodnutia o priebehu tanca
s prihliadnutím na tieto pravidlá. V tomto príspevku sa nechcem
venovať prvej požiadavke, znalosť pravidiel a vnútornej štruktúry tanca
súvisí s jeho podrobnou analýzou. Zameriam sa na schopnosť samostatnej
improvizácie v ľudovom tanci, pretože kto nie je schopný tancovať
v zásade podľa akýchkoľvek pravidiel, nedokáže výsledky tanečnej analýzy
prakticky použiť. Slovné spojenie „schopnosť improvizácie“ používam zámerne,
pretože improvizácia v ľudovom tanci je tým kvalitnejšia, čím sú vedomosti
o pravidlách konkrétneho tanca hlbšie (a sú v improvizácii aj
zohľadnené, napríklad: zmena smeru krútenia sa deje s novou hudobnou
frázou, krútenie páru je len do jednej strany, tanečné motívy, ktoré sa musia
vyskytovať vždy blízko seba, percentuálny pomer výskytu jednotlivých tanečných
dielov a pod.) My sa budeme venovať výhradne schopnosti improvizácie ako
princípu prispôsobovať svoj tanec pravidlám, pričom tieto pravidlá pre potreby
nácviku zjednodušíme. Po osvojení si schopnosti improvizácie je kedykoľvek
možné jednotlivé pravidlá pridať a priblížiť tak svoj tanec predlohe.
17. 2. 2013
Improvizácia ako jedna zo schopností interpreta ľudového tanca
(Tento príspevok odznel na konferencii spojenej s
podujatím AKADEMICKÁ NITRA 2012, originál príspevku publikovaný tu)
Princíp
prevedenia veľkej časti slovenských ľudových tancov spočíva v samostatnej
improvizácii interpretov. Interpreti vo folklórnych súboroch sú ešte aj v
súčasnosti vedení skôr k choreografickému vnímaniu ľudového tanca, schopnosťou
improvizovať v mnohých prípadoch nedisponujú. Metodika smerujúca k zvládnutiu
schopnosti improvizovať je založená na rozvíjaní tzv. “pamäte pre významy”.
Interpreti sa učia pracovať s tanečnými motívmi podľa vlastného uváženia,
súčasne ale musia zohľadňovať určité, vopred zadané pravidlá,
determinujúce motivickú štruktúru zvoleného tanca. K týmto vnútorným
pravidlám, ktoré jednotlivé tance špecifikujú, a podľa ktorých interpret
tancuje, je možné dospieť analýzou tanca. Zdokonaľovaním schopností
improvizácie sa tanečník zlepšuje nielen interpretačne, ale zlepšuje tiež
vlastný cit pre rozpoznanie motivickej skladby tanca a schopnosť vnímať
vnútorné zákonitosti, ktorými sú v jednotlivých lokálnych variantoch tancov tieto
motívy vzájomne usporiadané
2. 2. 2013
Kľúčové schopnosti interpreta ľudového tanca
(tento príspevok odznel na konferencii, ktorá bola sprievodným podujatím na Bystrickej folklórnej Haravare 2011)
Vo svojom príspevku sa chcem venovať
základným kritériám kladeným na interpreta ľudového tanca a schopnostiam
interpreta týmto kritériám vyhovovať. Pod pojmom interpret ľudového tanca budem
v tomto prípade rozumieť tanečníka pôsobiaceho v rámci scénického folklorizmu,
nakoľko “pôvodní nositelia” si osvojovali svoj tanec za iných podmienok, ktoré
spolu s historicko-umeleckou hodnotou ich tanca nie sú predmetom tohoto
príspevku. Môj záujem je teda orientovaný na interpretov, ktorí pristupujú k
ľudovému tancu z externého prostredia, snažia sa ho v čo najväčšej miere
zvládnuť a následne s pridaním vlastného umeleckého vstupu uviesť na javisku.
Cieľom tohoto príspevku je pomenovať a priblížiť niektoré apekty interpretačnej
problematiky a tým prispieť k otvoreniu diskusie na túto tému v širších i
odbornejších kruhoch.
17. 1. 2013
Autentika, štylizácia, tvorba... Vieme, o čom hovoríme?
(tento príspevok je uverejnený v zborníku z konferencie s názvom "Folklorizmus a jeho fenomény včera a dnes" konanej 23.10.2009 pri príležitosti 1. ročníka festivalu "Bystrická folklórna Haravara")
Pri svojej práci
sa často pohybujem v prostredí folklórnych
kolektívov. Pri príležitosti ich nácvikov a vystúpení sa stretávam s ich členmi, neraz som si pri tom všimol, že si „folkloristi“ veľmi často navzájom (a to i pomerne ostro) vymieňajú názory a dojmy z prezentovaných choreografií, hodnotia dianie v tanečnom svete,
či svojom súbore. Spoločnou črtou týchto rozhovorov je jav nesprávneho pochopenia a interpretácie niektorých základných pojmov vo vzťahu k tanečným prejavom. Z tohto dôvodu som si za tému svojho príspevku zvolil
objasnenie troch, podľa mňa kľúčových pojmov pre prácu folklórneho súboru. Keďže pôsobím ako
pedagóg ľudového tanca, budem tieto pojmy aplikovať práve na svoj odbor.
16. 11. 2012
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)